Cenzúra na Slovensku

Autor: Marián Klenko | 8.2.2012 o 7:03 | Karma článku: 3,46 | Prečítané:  790x

V súvislosti so zákazom vydania knihy Toma Nicholsona o kauze Gorila hovoria niektoré médiá o cenzúre. Jedna strana sa domáha ochrany svojich práv zákazom šírenia informácií, lebo ich považuje za nepravdivé. Druhá zase hovorí o tom, že má právo slobodne vyjadrovať svoje názory a publikovať získané informácie. Prípad je mimoriadne citlivý, lebo súvisí s megatémou prebiehajúcej volebnej kampane.

Úvahy o tom, či súd rozhodol správne, sú bezpredmetné. Dôležité je vrátiť sa k podstate problému, teda, či sa udalosti zachytené v Gorila naozaj stali a prišlo k opisovaným transakciám. Vo veci musia konať orgány činné v trestnom konaní. Preveriť, či prišlo k likvidácii zvukových nahrávok. Analyzovať tvrdenia v predmetnom spise a porovnať ich s reálne uskutočnenými udalosťami. Vypočuť dotknuté osoby, preveriť ich obchodné aktivity a s tým spojené finančné toky.

Nepochybne by Slovensku prospelo, keby sa celú kauzu podarilo objasniť. No nech už dopadne akokoľvek, výsledkom je obrovská nespokojnosť so stavom verejného života. Správaním politických elít. Dokonca systémom ako takým. A namieste je hovoriť aj o cenzúre. Tá sa však nedotýka len kauzy, o ktorej boli informovaní nielen politici, ale aj relevantné médiá a napriek tomu sa o nej dozvedáme až s odstupom času.

Podľa ústavy má každý právo šíriť svoje názory slovom, písmom či obrazom. No je v tom malý háčik. Musí sa najskôr dostať do médií. Novín, rádia alebo televízie. Výber zo strany masmédií je v tomto ohľade veľmi selektívny. V najsledovanejších diskusných reláciách sa prakticky objavujú tie isté tváre. Top desiatka politikov, ktorí sa s malými obmenami vystriedajú v niekoľkých diskusných reláciách, neraz za jeden deň.

Do hlavných správ v mienkotvornej televízii sa menšia politická strana prakticky nemá šancu dostať. Ak aj s jej predstaviteľom urobí redaktor nejaký rozhovor, tak ho šéfredaktor nepustí ďalej. Ak prejde šéfredaktorom, tak sa proti jeho uverejneniu zasadí majiteľ média. Taká je skúsenosť konkrétnych predstaviteľov ĽS – HZDS, strany, ktorej na vstup do parlamentu chýbalo len 0,68 percenta voličských hlasov. A niekto sa ju snaží gumovať z politického života ďalej.

Zrejme preto, aby v médiách nemohol odznieť jasný opozičný názor. Napríklad, na kauzu Gorila, ktorá odhaľuje korupčné pozadie súčasných parlamentných strán. Dnes sa otvorene ukazuje, čo bolo zmyslom politickej zmeny v roku 1998. Odstavenie ĽS – HZDS, aby mohli nadnárodné korporácie ovládnuť strategické a energetické podniky.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?